História

Prvá písomná zmienka a názov obce

Podľa cirkevných záznamov Ostroluka ako malá dedinka existovala už v roku 1280. V archívnych materiáloch prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332, kedy sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stroluca. Cez obec viedla obchodná cesta. Od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica.

V roku 1420 Ostrú Lúku a susedné obce daroval kráľ Žigmund kráľovnej Barbore k Dobronivskému hradu. V tom čase už bol na Ostrej Lúke postavený katolícky gotický kostol s drevenou farou.

Základy kostola sú ešte poznateľné pri katolíckom cintoríne. Staršie písomné pramene uvádzajú, že mal veľmi vzácne gotické nástenné maľby. Ako pamiatka z týchto čias sa zachovala kamenná krstiteľnica, ktorá je uložená v miestnom kaštieli.

Od prvej písomnej zmienky bolo zaznamenaných niekoľko názvov obce Ostrá Lúka:

  • V roku 1332 – Stroluca
  • 1393 – Oztralika
  • 1424 – Oztralwka
  • 1518 – Oztrolwka
  • 1773 – Ostra Luka
  • 1920 – Ostrolúka
  • 1927 – Ostrá Lúka

História rodu Ostrolúckych

Ostrú Lúku v mnohom preslávil rod Ostrolúckych. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. Obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Na základe dostupných prameňov môžeme povedať, že rod Ostrolúckych pochádza z obce Ostrá Lúka. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. V roku 1636-1641 si dal Melicher Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.

Rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov, zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vedenými odbormi. Vplyvným feudálnym pánom bol aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podradí spoznala Ľudovíta Štúra. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adelky a jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847. Adelka pochopila Štúrove ciele a ideály, hoci nenaplnená láska k milovanému mužovi ju bolestne zraňovala. Ich vzťah opisuje Ľubo Zúbek v knihe Jar Adely Ostrolúckej.

Adela Ostrolúcka zomrela vo Viedne na týfus ako 28-ročná a pochovaná je v rodinnej hrobke v obci Ostrá Lúka. Rod Ostrolúckych býval v obci do 2. svetovej vojny.

Koncom 18. storočia postavili v obci kaštieľ v barokovo klasicistickom slohu, ktorý nad hlavným vchodom mal nápis „V lepšie dúfam”. Pre nešetrné správanie v posledných troch desaťročiach zostala z kaštieľa len hromada skál. V barokovom kaštieli bol umiestnený Štátny okresný archív, ktorý spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238-1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. Z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych. Na pamiatku Adelky, pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967 bol na mieste rodinnej hrobky postavený pamätník podľa návrhu Ing. Arch. J. Chrobáka.